Magazín magických receptov pre váš úspech

Vieš, trochu som sa zasekol. Neviem, čo teraz. Nejako mám pocit, že sa neposúvam ďalej. Nemávam mimo telové zážitky, nekomunikuje s vysoko vibračnými entitami, necítim energie, nie som šťastný. Chceš byť šťastný?  Hm, to by som moc rád. Ako to vyzerá byť šťastným? Byť šťastný? No, radovať sa. Smiať sa. Tešiť sa z každej drobnosti. Zažívať takú ľahkosť na hrudi.  A keď nič také neprežívaš tak si nešťastný? Dá sa to tak povedať.  Je ťažké dosiahnuť šťastie, keď jeho prítomnosť je závislá na podmienkach ... "Budem šťastný, keď ..."

Snažím sa to výnimiek. Snažím sa byť dobrý. Snažím sa byť lepší ako ostatní. Vidíš a to je možno ten dôvod tvojej nespokojnosti

Snažíš sa byť lepší ako ostatní. Byť lepší ako ostatní je skutočne náročné, je to vlastne takmer nemožné. Vždy niekde bude existovať niekto, kto bude v niečom, vlastne v čomkoľvek, lepší než ty. To predovšetkým. A hlavne aj tá naša naučená potreba byť lepšími je ako jed, ktorý rozožiera naše šťastie a nenechá ho vyrásť do silného neporaziteľného stromu. Byť lepší ako ostatní je výmysel nášho ega. Je to umelá potreba našej spoločnosti, vychovávať úspešných ľudí. Sme učení byť úspešní. Byť lepší ako ostatní. Chceme byť viac duchovný ako ostatní. Myslíme si, že o duchovne vieme viac než ostatní a to nám robí dobre. Keď ale príde niekto, kto si o sebe myslí to isté, len z iného uhla pohľadu, vznikne konflikt, pretože obaja máme svoju pravdu. A konflikt je výsledok ega. Ak vo svojom živote prežívaš konflikty, znamená to, že v tvojom chráme vládne ego. Nie láska. Láska nechce byť lepšia ako ostatní. Láska nechá ostatných, aby boli vo svojich očiach lepší, ako ona. Láska je jediná podmienka skutočného šťastia. Inak nejde o šťastie, ale o dočasnú emóciu, ktorá časom vymizne pretože vyrástla na slabých základoch. To je výsledok egoistickej potreby byť lepší ako ostatní. Keď niekoho "ukecáš" v duchovnej diskusii na tému nesmrteľnosti chrobáka, pocítiš na chvíľu pocit šťastia, lebo si mal "pravdu" a dostal si dôkaz, že si na správnej ceste. Ale ten prchavý pocit šťastia ti vydrží do okamihu ako v ďalšej podobnej diskusii "prehovorí" niekto teba. Šťastie zmizne, domček radosti sa zrúti a bude ležať na nahlodaných základoch kým sa neobjaví ďalšia obeť ochotná diskutovať s tebou na tému, v ktorej sa vyznáš, aby si opäť mohol zvíťaziť. Láska nič také nechce. Láska je. Alebo nie je. Tvoja potreba byť lepší ťa zväzuje. Láska k sebe ti dá voľnosť. Láska k sebe ťa zbaví konfliktov. Každý máme svoj príbeh, každý máme svoje problémy. Láska ti umožňuje vidieť. Je tolerantná. Chápe tvoju podstatu bitia.

Takže mám vždy ustupovať?

Stále z teba hovorí ego. Láska nevíťazí, neustupuje, neprehráva, nehodnotí ... to robí tvoje ego. Láska buď je alebo nie je. Na duchovnej ceste sa učíme žiť láskou. Ale pretože je naše hlboké vedomie silne potlačené pomocou klamstiev, povier a manipuláciou, od ktorý sa nedá zbaviť lusknutím prstov, stretávame sa na nej s mnohými komplikáciami a problémy, ktoré nás z nej zvádzajú. A záleží len na nás, na našom rozhodnutí, na našej viere, či na svojej ceste zostaneme. Tej ceste hovoríme život a tvárime sa vždy urputne, keď o živote hovoríme. Pritom to pôvodne mala byť hra. Hra na získavanie skúseností. Než sme si z nej urobili boj. "Život je boj", povieš si ale podliehaš tým ďalšej povere, ktorá ťa zvádza z cesty. Povieš si, že to tak musí byť. Nemusí. Život je získavanie skúseností. Skúsenosti sú skúsenosti. Nie sú dobré, či zlé. To z nich robí iba náš rozum, ktorému diktuje naše ego. Niekto vníma narodení dieťaťa ako najväčšiu radosť života, niekto ako tragédiu. Vnímaš tú rozdielnosť náhľadu? Záleží len na nás, ako takú skúsenosť vyhodnotíme, ako ju pomenujeme. A o tom to celé  je. O našom vnútornom pohľade, ktorým tvoríme vlastnú realitu.