Magazín magických receptov pre váš úspech

Čo môžete pre svoje šťastie urobiť? Nie je nič, čo by sa pre neho dalo urobiť. Ako to? Z jednoduchého dôvodu - vy už totiž šťastní ste, práve teraz. Ako by ste teda chceli získať niečo, čo už máte? A ak je tomu tak, prečo to šťastie, ktoré už je vaša, neprežívam? Pretože vaša myseľ pre vás neprestáva vyrábať nešťastie. Zbavte sa toho nešťastia pochádzajúceho z vašej mysle a to šťastie, ktoré ste v sebe celý čas nosili, bude razom odkryté. Ako sa možno zbaviť nešťastia? Zistite, čo ho zapríčiňuje, a pozrite sa na tú príčinu vzpriamene. Samo potom odíde.

Je určite krásne, keď je človek zamilovaný. Byť zamilovaný do jedného človeka však vytvára uzavretý vzťah a to ho oddeľuje od ostatných. Nie je to ale sebecké? Čo je ale nesebecké? Veď všetko má svoj dôvod. Je teda na mieste otázka, či existuje niečo, čo je nesebecké. Určite áno. Myslím, že je to vernosť. Vernosť a láska určite patria k sebe a sú neoddeliteľné. Vernosť však musí byť čistá, bez nejakých kontaminácií prípadného chcenia a požadovania. Ak si napríklad poviete, že ste absolútne verný Bohu, ale hovoríte to iba preto, aby ste si u neho niečo vymodlili, alebo ohriali si tam v nebi svoju polievočku, tak to ktovie aká vernosť nebude, ak sa v tomto prípade dá vôbec o nejakej vernosti alebo oddanosti vôbec hovoriť. Všimnime si sprievodné javy lásky. Keď človek miluje, stáva sa zraniteľným a stráca to svoje. Milovať znamená chcieť dobro tomu druhému. Dobro je pritom viac ako krása, lebo fyzická krása môže mať v sebe aj niečo démonické. Ľudia sa však väčšinou jednostranne vybíjajú vášňami a milovanie, táto ich sila, im prináša zlozvyky a neslobodu. Potláčajú pritom i svoju vôľu a rozum. Ak je vášeň takto chorá, milovanie sa stáva jedom. Podkopáva ľudské zdravie, prináša skazu a neprirodzenosť. Možno si teraz poviete, že vášeň je úplne prirodzená. Iste, je prirodzená. Lenže je vari prirodzené, ak vám táto vášeň, toto milovanie, oslabuje telo i dušu a vedie k ochoreniu?

Existujú desiatky matematických vysvetlení a špekulatívnych teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť, čo magické číslo 666 znamená. Všetky majú niečo spoločné, sú to vysvetlenia, pri ktorých stojí človek pasívne ako pozorovateľ mimo samotný dej, a nemusí vlastne nič robiť. Mnohí našli ešte pohodlnejšie riešenie - považujú číslo 666 za diabolské a poverčivo sa mu vyhýbajú. V Jánovom proroctve sa však píše, že je to číslo človeka. Preto ak chceme porozumieť tomuto proroctvu, musíme prijať fakt, že číslo 666 sa týka priamo človeka, ako aj to, že keď sa už o tom píše v Biblii, bude to niečo veľmi dôležité. Keďže Jánovo proroctvo hovorí o Božom súde, číslo 666 by určite malo mať niečo spoločné s hodnotením človeka a jeho duchovnými kvalitami, ktoré budú mať pri Božom súde najväčšiu váhu. K pochopeniu Jánovho proroctva určite prispeje aj takmer úplne prehliadaný fakt, že podobenstvo nehovorí o čísle 666, ale o číslach 600, 60, 6! Teraz sa dá číslo človeka konečne aj spočítať, ako sa to píše v proroctve, a celá vec začína dávať zmysel.

Kniha Da Vinčiho kód od Dana Browna zaznamenala veľký úspech u miliónov čitateľov a stala sa námetom k rovnomennému filmu, ktorý si nachádza cestu k čoraz väčšiemu počtu divákov. Spolu s úspechom si dielo Dana Browna vyslúžilo aj veľkú kritiku zo strany niektorých cirkevných predstaviteľov. Reakciou bolo vydanie viacerých kníh s cieľom vyvrátiť to, čo sa v románe Da Vinčiho kód píše. Akoby sa zrazu každý bál, že by si malý človiečik nebodaj mohol dovoliť pochybovať o tom, čo mu bolo storočia prezentované ako správne a pravdivé. Mali by sme si uvedomiť, že spisovateľ nie je historik. Úlohou spisovateľa je dotknúť sa ľudského srdca, nie podávať historické fakty. Samotný Dan Brown vyhlásil, že Da Vinčiho kód je fikcia, nie historická pravda. Svojím románom vôbec nechcel nič dokazovať alebo tvrdiť, ako to robia autori zaujatých publikácií voči knihe Da Vinčiho kód. Pravdupovediac, autor popustil uzdu svojej fantázii až príliš; navymýšľal si veci, ktoré mnohých ľudí zmiatli natoľko, že hľadajú Ježišov hrob a jeho potomkov. Napriek tomu sa mu v zásade podarila na poli histórie dosiahnuť jedna dôležitá vec: keďže pracoval s viacerými historickými faktami, od ktorých potom odvíjal svoj vymyslený príbeh, podarilo sa mu oživiť záujem širokej verejnosti o hľadanie pravdy a rozvíriť reč o dôležitých skutočnostiach v histórii cirkvi, ktoré zostávali ukryté, vďaka čomu cirkev poberala a poberá často bezvýhradnú dôveru, ktorá jej vôbec neprináleží. Je teda nanajvýš podozrivé, že Da Vinčiho kód podlieha takej ostrej kritike náboženských predstaviteľov, keď mnohé iné knihy a filmy s vymyslenými a často úplne nereálnymi námetmi sú prijímané celkom bez problémov. Ani veľmi neprekáža, že sú plné násilia, zvádzajúcej erotiky a svojím obsahom slúžia temnu, lebo ho zasievajú do ľudských sŕdc. Cirkev by sa predsa mala starať o ochranu Božej vôle, nie o obhajovanie vlastnej pozície a náboženstva.

Nostradamus a jeho proroctvá budia neustále záujem širokej verejnosti a hoci história dokázala pravdivosť veľkej časti proroctiev, ktoré Nostradamus napísal, nie všetky proroctvá sú jasné. Mnohí čitatelia však pokladajú výklady autorov širokej ponuky kníh, ktoré sa pokúšajú vykladať Nostradamove proroctvá, za skutočné predpovede, ktoré písal samotný Nostradamus. Ale nie je to tak.Nostradamus písal proroctvá ako krátke štvorveršia (Quatrains) v skupinách po sto, alebo ako šesťveršia (Sixains). Dohromady ich Nostradamus napísal viac ako tisíc. Keby sa z tohto počtu splnilo iba niekoľko proroctiev, i tým najväčším skeptikom by mohli byť Nostradamove proroctvá dôkazom, že čas a hmota, ako ju bežne vnímame hmotnými zmyslami, nie je jedinou skutočnosťou nášho bytia. I ten najväčší materialista by sa štúdiom jeho proroctiev mohol presvedčiť, že Nostradamus skutočne videl budúcnosť a musel by uznať, že teória o existencii sveta hmoty bez uznania jeho duchovnej podstaty je plytká a nedostačujúca.