Veľmi skoro naša planéta vstúpi znova do priestoru, ktorý je, ako niektorí veria, vstupnou bránou zlatého veku. Jedná sa o priestor tvorený časovým obdobím medzi prechodmi Venuše cez slnečný kotúč 6. júna 2012. Táto udalosť sa bude na celom svete oslavovať celosvetovou modlitbou za zjednotenie. Pripojte sa prosím k tejto modlitbe a pomôžte ju rozšíriť. Noc je najtemnejšia tesne pred svitaním nového dňa. Všetkým je zrejmé, že Zem teraz prechádza mohutnou krízou, bolestivú "temnou nocou duše", dokonca i s možnosťou katastrofického vyhladenia života. Lenže, podľa mnohých starých kalendárov a proroctiev, predstavuje toto obdobie i nádej. Presúvame sa do vývojového obdobia obnovy a globálnej očisty. Niektorí to dokonca nazývajú úsvitom Zlatého veku!

Čo môžete pre svoje šťastie urobiť? Nie je nič, čo by sa pre neho dalo urobiť. Ako to? Z jednoduchého dôvodu - vy už totiž šťastní ste, práve teraz. Ako by ste teda chceli získať niečo, čo už máte? A ak je tomu tak, prečo to šťastie, ktoré už je vaša, neprežívam? Pretože vaša myseľ pre vás neprestáva vyrábať nešťastie. Zbavte sa toho nešťastia pochádzajúceho z vašej mysle a to šťastie, ktoré ste v sebe celý čas nosili, bude razom odkryté. Ako sa možno zbaviť nešťastia? Zistite, čo ho zapríčiňuje, a pozrite sa na tú príčinu vzpriamene. Samo potom odíde.

Je určite krásne, keď je človek zamilovaný. Byť zamilovaný do jedného človeka však vytvára uzavretý vzťah a to ho oddeľuje od ostatných. Nie je to ale sebecké? Čo je ale nesebecké? Veď všetko má svoj dôvod. Je teda na mieste otázka, či existuje niečo, čo je nesebecké. Určite áno. Myslím, že je to vernosť. Vernosť a láska určite patria k sebe a sú neoddeliteľné. Vernosť však musí byť čistá, bez nejakých kontaminácií prípadného chcenia a požadovania. Ak si napríklad poviete, že ste absolútne verný Bohu, ale hovoríte to iba preto, aby ste si u neho niečo vymodlili, alebo ohriali si tam v nebi svoju polievočku, tak to ktovie aká vernosť nebude, ak sa v tomto prípade dá vôbec o nejakej vernosti alebo oddanosti vôbec hovoriť. Všimnime si sprievodné javy lásky. Keď človek miluje, stáva sa zraniteľným a stráca to svoje. Milovať znamená chcieť dobro tomu druhému. Dobro je pritom viac ako krása, lebo fyzická krása môže mať v sebe aj niečo démonické. Ľudia sa však väčšinou jednostranne vybíjajú vášňami a milovanie, táto ich sila, im prináša zlozvyky a neslobodu. Potláčajú pritom i svoju vôľu a rozum. Ak je vášeň takto chorá, milovanie sa stáva jedom. Podkopáva ľudské zdravie, prináša skazu a neprirodzenosť. Možno si teraz poviete, že vášeň je úplne prirodzená. Iste, je prirodzená. Lenže je vari prirodzené, ak vám táto vášeň, toto milovanie, oslabuje telo i dušu a vedie k ochoreniu?

Človek je tvor vynaliezavý a vie si pomôcť. Neváha použiť svoju fantáziu tam, kde pravdivý pohľad vyžaduje vážnejšie skúmanie. Veď ešte donedávna bola podľa názoru človeka Zem plochá, a keď sa ukázalo, že to tak nie je, pyšne ju vyhlásil za stred vesmíru a okolo nej sa údajne malo točiť ešte aj Slnko. Tak aj v dobách, ktoré opisuje biblický starý zákon, si človek ešte nevedel vysvetliť mnohé duchovné javy a chápal život viac–menej hmatateľne. Podobne si vytvoril obmedzenú predstavu aj o svojom Stvoriteľovi, ktorého si predstavoval príliš pozemsky a snažil sa získať jeho ochranu vecnými darmi.Človek na svojom vývojovom stupni zrejme nedokázal prejaviť vďaku svojmu Stvoriteľovi inak ako tak, že zabil a obetoval to najlepšie, čo mal. Boh však tieto obety nepotreboval, i keď ich podľa toho, čo sa píše v Biblii, od dozrievajúceho ľudského ducha prijal.Časom, keď človek vo svojom vývoji pokročil, začal sa ku svojmu Bohu modliť. Teraz mu už obetoval slová. Siahodlhé boli modlitby, ktoré sa v chrámoch odriekali. Ale ani to Boh po človeku nechcel. Chcel viac. Ľudstvo malo žiť vedome a slobodne v jeho zákonoch, a tým malo byť s celým Božím stvorením v každom okamihu nerozlučne spojené. Ľudia však v namyslenosti pretrhli ešte aj pôvodne existujúce spojenie s prírodnými duchmi. Namiesto toho, aby všetko okolo seba povznášali, ako im to bolo určené, začali žiť bezohľadne sami pre seba.

Existujú desiatky matematických vysvetlení a špekulatívnych teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť, čo magické číslo 666 znamená. Všetky majú niečo spoločné, sú to vysvetlenia, pri ktorých stojí človek pasívne ako pozorovateľ mimo samotný dej, a nemusí vlastne nič robiť. Mnohí našli ešte pohodlnejšie riešenie - považujú číslo 666 za diabolské a poverčivo sa mu vyhýbajú. V Jánovom proroctve sa však píše, že je to číslo človeka. Preto ak chceme porozumieť tomuto proroctvu, musíme prijať fakt, že číslo 666 sa týka priamo človeka, ako aj to, že keď sa už o tom píše v Biblii, bude to niečo veľmi dôležité. Keďže Jánovo proroctvo hovorí o Božom súde, číslo 666 by určite malo mať niečo spoločné s hodnotením človeka a jeho duchovnými kvalitami, ktoré budú mať pri Božom súde najväčšiu váhu. K pochopeniu Jánovho proroctva určite prispeje aj takmer úplne prehliadaný fakt, že podobenstvo nehovorí o čísle 666, ale o číslach 600, 60, 6! Teraz sa dá číslo človeka konečne aj spočítať, ako sa to píše v proroctve, a celá vec začína dávať zmysel.