Magazín magických receptov pre váš úspech

Veď splácať je jednoduchšie ako šetriť… Aj týmto heslom istej reklamnej kampane na splátkový predaj produktov sa zrejme riadi Grécko, krajina nádherného mora, vraj prívetivých ľudí a krachujúcej ekonomiky. Štátny bankrot – to je strašiak, ktorý momentálne zneisťuje nielen európske finančné trhy, ale vyvoláva aj množstvo otáznikov o adekvátnosti slovenskej pomoci tejto krajine. Pre obyčajného Slováka po prvotnom šoku z cifier, ktorými sa oháňajú články v novinách o dôchodkoch a platoch v Grécku, dokonca o 100-mesačnom odstupnom v štátnej sfére (čo činí osem rokov ničnerobenia za plat, ktorý si človek vlastne vôbec neodrobil), dostane aj spásnu myšlienku: že je naozaj smiešne sledovať ľudí, ktorí majú ešte horšiu vládnu politiku ako my a spadli, ľudovo povedané, na hubu, hoci im to ešte nedochádza. Ale tu vyvstáva ešte ďalšia otázka: sme od „gréckeho modelu“ šafárenia s verejnými financiami dostatočne ďaleko? Alebo, hoci sme si neužili ich „tučnú grécku svadbu“, budeme tam tiež, a to veľmi rýchlo…?

Chudobné deti únie majú dotovať bohatých, ktorým tečie do topánok… Aj takéto prirovnania sa objavujú v médiách. Stačí si porovnať – hoci naozaj iba laicky – ekonomiky štátov, ktoré majú more a ktorých ekonomika vzišla z poľnohospodárstva, a hneď budeme v obraze. Kým Bulharsko a Rumunsko zápasia o prežitie, ale existujú vo vyrovnaných číslach, s nízkymi priemernými mzdami a vysokou nezamestnanosťou, Grécko so svojou vysokou životnou úrovňou ich mohlo donedávna strčiť do vrecka. Podľa slov bulharského ministar financií Simeona Djankova Bulharsko zníži tento rok verejné výdavky o 20 %, čím tak chce v boji s hlbokou recesiou ušetriť 900 miliónov leva (BGN), teda 460 169 751 eur (13,8 miliardy Sk)

Bulharská ekonomika minulý rok poklesla o 5 %. „Na ochranu verejných financií vláda zníži verejné výdavky o 20 %, čo zabezpečí okolo 900 miliónov BGN,“ povedal Djankov. V marci tohto roka vláda schválila balík úsporných opatrení vrátane zníženia platov, zmrazenia dôchodkov a predaja štátnych aktív a dlhopisov. Podľa analytikov je nepravdepodobné, že by Bulharsko upadlo do podobnej krízy ako Grécko. Pomer dlhu tejto krajiny k HDP je 16 % a vďaka rozpočtovým prebytkom je stav jeho financií stabilný.

O čo vyššie však Grécko vegetovalo, o to strmší bude pád. Iba že by sa vyplnilo želanie nemeckej verejnosti, aby Gréci, keď nemajú na svoj životný štandard, predali pár svojich ostrovov…

Štedro, veď nie z vlastného

Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank Praha, v rozhovore pre denník Pravda 5. mája uviedol, že „každý jednotlivec, nielen krajina, môže dopadnúť podobne, ak míňa viac, ako zarába. Každý, kto bude mesačne míňať viac, ako dokáže zarobiť, si časom vytvorí svoj vlastný ,zlý‘ grécky rozpočet. Rovnako jednoduchá logika platí aj pre krajiny.“ Tiež zdôraznil, že v takejto situácii sú pre krajinu najväčšou hrozbou jej obyvatelia. Spomenul aj prípad, keď Grécko vyhlásilo verejnú zbierku na splatenie štátneho dlhu, no „vďaka“ byrokracii sa táto iniciatíva skončila veľmi neslávne: „Vláda založila taký fond v jednej z bánk a vyzývala ľudí, aby prispeli na splácanie gréckeho dlhu.

Keď však nejaký Grék chcel peniaze štátu darovať, zistil, že banka si z jeho vkladu zoberie tri percentá. Súčasne musel priniesť hŕbu potvrdení, že vkladané peniaze získal legálne, a k tomu ešte zaplatiť 20-percentnú daň z darovania.“ No pomáhajte takto štátu, keď on o to stojí takto! Otázkou pre naše zemepisné šírky ostáva, či by sme sa my, Slováci, takto skladali na náš štátny dlh…

Nepokoje a štrajky

Gréci, ktorí sú charakteristickí svojou záľubou v štrajkoch, v súčasnosti protestujú proti úspornému balíku, v rámci ktorého Grécko na tri roky zmrazí platy vo verejnom sektore, škrtne trinásty a štrnásty plat, zníži sociálne dávky, zruší mimoriadne sezónne dávky pre dôchodcov a zvýši priemerný vek odchodu do dôchodku z terajších 53 na 67 rokov.

Poďme si to rozobrať. Priemerný dôchodok v Grécku je okolo 1700 eur. Koľko slovenských dôchodcov by bolo úplne „na větvi“ mať takýto dôchodok zmrazený hoci do konca života? Zmrazený znamená, že neporastie. Ale čert ho ber, keď neporastie, hlavne, že sa nezníži. Našim dôchodcom sa valorizujú dôchodky mierou tri percentá ročne. To máme pri priemernom dôchodku 350 eur okolo desiatich eur ročne. 1700-eurovému by sa naši dôchodcovia veru potešili, aj keby bol priamo z mrazničky. Naši dôchodcovia sú totiž unesení aj z tých biednych 50 eur, ktoré dostávajú pred Vianocami. Celkovo je v SR viac ako 1,27 milióna penzistov, priemerný dôchodok je 337 eura – čo je polovica priemernej mzdy v hospodárstve.

Grécki dôchodcovia dostávali sezónne benefity pravidelne a v omnoho väčšom balíku. Tieto im chcú zrušiť, s čím oni, samozrejme, nesúhlasia. Gréci odchádzajú do dôchodku v 53 rokoch. K tomu niet čo dodať. Denná tlač citovala istého požiarnika, ktorý by úspornými opatreniami prišiel o 100 eur mesačne. Keďže zarába takých 2500 eur, tých sto by mohol oželieť, či nie?

Kríza sa dotkla každého odvetvia na Slovensku – v US Steele napríklad nedostali trináste platy v plnej výške, iba v polovičnej. Nikto neprotestoval. Je štrajk Grékov výrazom ich nedostatočného uvedomenia si vážnosti situácie alebo im nemá kto ukázať – hoci aj na slovenskom príklade – že vyžiť sa pri troche skromnosti dá aj z 300 eur mesačne? Istá učiteľka štrajkujúca na ulici (vyzerajúca tak na 50 rokov) kričala do objektívu zahraničnej kamery, že „ako mám vyžiť z 1 600 eur mesačne?“ Iste, priemerné mzdy a dôchodky nedokazujú, že všetci takto zarábajú a dostávajú štedré dôchodky. Isté je, že takmer milión štátnych zamestnancov Grécka má svoju prácu na „doživotie“, z práce sa neprepúšťa, platy sú tam naozaj také, aký je priemer, pričom ich môže byť do roka aj 16.

Nedostatok sebareflexie?

Pracovník metra v Aténach zarába 3000 eur, a keďže mu chcú zobrať 500, protestuje. Nuž, nemôžeme sa mu diviť, veď na dobré sa ľahko zvyká. Gréci ale v roku 2006 zarábali priemerne 800 eur, čo je takmer také ako na Slovensku dnes. Koľko voličov by mal súčasný kabinet, keby podvíhal platy učiteľom zo súčasných 580 na 1580 eur? A staručkej babičke by na dôchodok doniesla poštárka namiesto 330 eur 1330? To by bolo radosti-veselosti. Za štyri roky, rovnako ako v Grécku, by sa ale peňaženka vyprázdnila a nastal by čas škrtov. Čisto hypoteticky, lebo si myslím, že taký minister školstva alebo práce, sociálnych vecí a rodiny sa ešte na Slovensku k moci nedostal a ani nedostane, čo by urobil takýto krok. Ale v Grécku sa takéto niečo stalo realitou. Z 800 na 2000 eur. Takto v priebehu štyroch rokov vzrástla priemerná mzda. Slušné, až na to, že sa nikde v médiách nepísalo, ako sa Grécku darí, ako stúpa jeho rating a akým ekonomickým tigrom sa stalo. Žeby im tak vzrástla produktivita a cena práce?

Aj informácie o škrtoch sa líšia – podľa ČTK sa znižovanie platov vo verejnom sektore týka iba tých, čo zarábajú nad 3000 eur. A trinásty dôchodok sa zruší iba tým, čo každý mesiac dostávali 2500… Že sa škrty dotknú tých najchudobnejších, ako sa ozývalo počas demonštrácií? To nejako nesedí. O znižovaní platov predsa v úspornom balíčku nie je reč. Len o zmrazení, zrušení nadbytočných platov a znižovaní tých nad 3000 eur. Keď si to porovnáme s úspornými opatreniami v Bulharsku, kde je priemerná mzda okolo 250 eur, vychádza šetriaci návod od vlády Grécka úplne „people friendly“.

Správna a dobrá gazdinka

Len toľko môžeme minúť v domácnosti, koľko zarobíme. Ak chceme žiť nad svoje pomery, musíme si požičať. Dobrá gazdinka dokáže vyjsť s tým, čo má v peňaženke. Tieto základné znalosti – rovnováha príjmov a výdajov – musí každý, kto chce prežiť (bez toho, aby sa ocitol na ulici, s exekútorom za chrbtom či predávajúc Nota bene…) ovládať. Kolónky „dal“ a „vydal“ musia sedieť. V mínuse sa necíti dobre nikto. Lenže ľudia majú jednu zvláštnu vlastnosť: veria tomu, čomu chcú veriť. A tak, keď sa v priebehu štyroch rokov v Grécku dvihli mzdy, obyvateľstvo verilo, že sa všetci majú dobre a tento spokojný stav potrvá… naveky.

Angela Merkelová varuje Európu, že táto choroba sa môže šíriť. A že ide o vírus hrozivejší než bola pandémia prasacej chrípky, tomu nasvedčuje aj panika, ktorá stlačila euro voči doláru na ročné minimum. Akoby si zatiaľ svet nedostatočne uvedomoval (a vrátane Grékov samotných), že zdanlivo pevné a bezepčné spojenectvo európskych štátov sa ocitlo na pomyslenom rázcestí, ktoré, zá sa, balansuje na visutom rebríku nad priepasťou.

Len do výšky svojho platu

„V čom bol zásadný problém? Život nad pomery, rast miezd a dôchodkov vysoko nad úrovňou rastu produktivity práce, rýchly rast reálnych dôchodkov a reálnych miezd napriek poklesu konkurencieschopnosti ekonomiky, klamanie o stave verejných financií, dlhodobé ignorovanie reality, nevyužitie dobrých časov na zníženie deficitu verejných financií,“ píše na svojom blogu Ivan Mikloš, bývalý minister financií SR. „Klamanie a zatváranie očí nad realitou zo strany mnohých inštitúcií, najmä však zo strany Grécka a jeho politikov a zo strany bánk, ktoré na financovaní tejto gréckej bubliny zarábali. Samozrejme, že zodpovednosť nesú aj iní, napr. Eurostat, Európska komisia, ratingové agentúry, a pod. Ale ak chceme pomenovať tých, ktorí na tom profitovali a ktorí nesú primárnu zodpovednosť za grécky morálny hazard, tak je to samotné Grécko, ktoré žilo a žije nad pomery, a financujúce banky, ktoré takýto život nad pomery umožňovali a predlžovali a pekne na tom zarábali.“

„Bohužel nemáme politiky, kteří by ji (krízu) chtěli seriózně zvládnout. Dál stoupne cena, za kterou si stát půjčuje peníze. Očekávám i sociální nepokoje,“ uviedol v rozhovore pre Lidové noviny Stefanos Manos – ekonóm, politik a mnohonásobný grécky minister ešte 23. januára 2010. Tie sociálne nepokoje skutočne prišli. Stefanos Manos sa tiež domnieval, že v Grécku nie sú politici, ktorí by vedeli zredukovať počet štátnych zamestancov, pretože všetky vlády si kupovali voličov tak, že ich zamestnali. Celoživotne.

Nikto nie je natoľko bez srdca, že by nepomohol tým, čo to potrebujú v prípade živelných pohrôm, s ktorými sa tento rok roztrhlo vrece, alebo v prípadoch hromadných nešťastí. Lenže Grécko a jeho nadštandardný životný štýl akosi neevokuje dojem úbohého príbuzného. Ako sa istý Grék vyjadril pre agentúru SITA: „Ani my by sme vám nepomohli…“

Pozrime sa, v akej extrémnej chudobe žijú ľudia v Malawi či Zambii, a rozlišujme… Chudobu a chudobu. Ak je hranicou chudoby príjem 1,5 dolára na deň (1,18 eura), tak Gréci do kategórie chudákov nepatria… Pomáhať treba. Ale tým, čo to skutočne potrebujú…

Takto sa nám ľahko môže stať, že Grécko, ktoré je kolískou európskej vzdelanosti a civilizácie, sa stane aj jej hrobom…

Zdroj: ZRNO