Magazín magických receptov pre váš úspech

Veľká trieda. Stoličky. Uprataný priestor. Maturanti v strede. Diskusia sa začína. Téma: Plodnosť v dnešnej dobe. Zvykli sme si na pohodlie. Luxus z každej strany sa nám ponúka ako synonymum k aktuálnej kríze. Kríza? Stačí sa pozrieť k hypermarketom a máte problém zaparkovať… Domnievam sa, že euro a jeho malé číselné vyjadrenie pri niektorých tovaroch v nás vyvolalo dojem lacnejšieho výberu. Míňame viac!Toľko na úvodu. Začali sme diskutovať o plodnosti, zamerali sme sa ňu z rôznych uhlov pohľadu – sociálneho, ekonomického, náboženského či dokonca právneho.

„Dnes je najlepšie žiť len tak, v partnerstve, neviazať sa, nemať deti a keď už deti, tak maximálne dve a najlepšie opačného pohlavia, aby sme sa s manželkou nehádali!“ poznamenal jeden zo študentov.

Fascinujúce, ako rozmýšľame! A diskusia sa zmenila na polemiku. Začal som vysvetľovať a snažil som sa ich priviesť k správnemu chápaniu nielen rodičovstva a rodiny ako takej, ale aj k významu plodnosti pre našu spoločnosť. Vychádzal som z aktuálnych štatistík. Podotkol som, že čím menej sa bude rodiť detí, tým neskoršie pôjdu do dôchodku, lebo nebude tých, ktorí budú „zarábať“ na dôchodcov. Ak budete žiť voľnomyšlienkársky, pletiete si na seba bič! Nechápali.

Pokračoval som. Viete, ak majú vaši rodičia dve deti a už nemôžu mať ďalšie kvôli zdravotným problémom, je to v pohode. Ale ak môžu mať, ale nechcú, visí nad nami jeden poriadny demografický otáznik. Dve deti raz nahradia svojich mŕtvych rodičov. Populácia sa ani nezmenší, ale ani nezvýši. Ak by sa do rodiny narodilo len jedno dieťa, populácia klesá.

Ak sa narodia minimálne tri deti, populácia sa zvýši o jedného človeka. Rozumiete? Čím viac nás bude pracovať v produktívnom veku (teda čím viac sa bude rodiť detí), tým skôr zarobíme na ľudí v dôchodkovom veku, na svojich rodičov a neskôr aj sami na seba. Situácia v dnešnej dobe je alarmujúca aj preto, že mnohé štáty stále (kvôli nízkej pôrodnosti) posúvajú hranicu odchodu do dôchodku na čoraz neskorší vek.

Ako je to u nás? Do dôchodku zatiaľ odchádzame v 62 rokoch. Rok alebo tri si pobudneme v dôchodku a potom? Veľa z nás zomrie na rakovinu, vyčerpanosť z produktívneho veku… Pre štát, i keď je to cynické a morbídne, je to ušetrenie peňazí, ktoré môže „utopiť“ v predražených diaľniciach a pod.

Študenti, toto je apokalypsa! Pozrite sa von z okna. Čo vidíte? Ľudí, ktorí chodia na prechádzky so svojimi psíkmi, so štvornohými miláčikmi či inými veselosťami ich života. Vidíte tam mamu s kočíkom? Nie! Paradox našich životov je ukrytý v pohľade z okna. Členovia našej rodiny sú mama, otec, ja a pes alebo mačka alebo…

Viete, pre psov kupujeme „whiskas alebo pedigree pal,“ či niečo podobné, čo ide poriadne do peňazí s odôvodnením, že dieťa by nás vyšlo draho – museli by sme ho vychovávať, ono by nám niekedy strpčovalo náš pohodlný život… a čo? Na zviera môžem nakričať a opäť príde za mnou… Zviera sa stáva prednejším pred človekom. Svojim štvornohým miláčikom kupujeme drahé jedlo a keď prechádzame okolo bezdomovcov, akosi sme hluchí, slepí, plní predsudkov a pod. Poviete si, koľko bezdomovcov zneužilo naše peniaze, ktoré sme im dali!? OK, ale k tomu, aby prežili, nepotrebujú naše peniaze, ale naše srdce (niekedy rožok, chlieb, sladkosť…).

Kiež by sme si uvedomili, že čím menej kočíkov vídame, tým väčší bič si na seba pletieme! Ako otca ma to poriadne hnevá. Ja nespasím svet, ale apelovať na zakalené svedomie mnohých ľudí, to, dúfam, ešte môžem.

Zdroj: ZRNO