Magazín magických receptov pre váš úspech

Vzali sa a bol koniec. Koniec romantiky, fantázie a duchovného prežívania, ktoré ich sprevádzali v čase chodenia. Je manželstvo skutočne klincom do rakvy všetkého čara? Stereotyp dní, pranie, žehlenie, ranné utekanie do práce, starosť o deti, vstávanie k ich úpenlivému nočnému volaniu, podávanie Paralenu pri teplotách, nedoriešené manželské spory a krízy – to všetko zahládza spomienky na bezstarostné dni pred svadbou a vrýva do duší krutú realitu všednosti. V čase spoznávania si dvojica predstavovala, aké to bude krásne, keď bude žiť v spoločnej domácnosti, koľko výletov absolvuje, koľko bláznivých chvíľ prežije a nič z toho sa nedostavilo. Nejeden pár na tomto probléme stroskotá, jeho loď uviazne na plytčine.

Nachádzanie duchovna

Koncilová teológia učí, že muž a žena sú vysvätení na manželov, aby kňazským spôsobom posväcovali jeden druhého. Manželstvom sa duchovná cesta v pravom slova zmysle len začína a pred adeptmi sa otvára. Nevšímať si ju, znamená nenaplniť život vo dvojici; byť ochudobnení o neuveriteľný dar manželskej spirituality. Ako však rozpoznať, že nežijeme správne? Že nášmu vzťahu čosi chýba? Ako docieliť, aby sme žili plnohodnotní život nielen v rámci sociálnej skupiny, ale aj s naplnenou dušou?

Prvou podmienkou je, aby obaja manželia boli v istom zmysle duchovne zrelí. Bez toho to, žiaľ, nejde. Preto príprava vo vlastnej rodine, životné skúsenosti a múdrosti a predmanželská príprava musia dopomôcť k vypestovaniu (duševne) dospelých jedincov. Druhou podmienkou je umenie hľadať skryté, všímať si nevšedné, objavovať tajomné. Jednoducho, každý stereotyp potrebuje byť prežívaný ako čosi nezvyčajné – vtedy dochádza k vytváraniu a nachádzaniu duchovna.

Spoločný duchovný život manželov je soľou vzťahu. Vzájomná láska dvoch ľudí je transcendentnej povahy. Kto zanedbáva duchovný aspekt manželského zväzku, vystavuje sa vážnemu riziku vyprchania esencie vzájomnej príťažlivosti a riziku oslabenia puta, ktoré vzťah buduje a spája. Človek je bytosť psycho-somatická. Každé fyzické telo potrebuje pokrm, aby mohlo dobre fungovať. Nie je to inak ani pri duši, ktorá bez prísunu pravidelnej potravy trpí hladom a dehydratáciou. Rozvíjanie duchovného života a na ňom postaveného spoločného dobra, je zárukou riešenia kríz a problémov, ktoré život prináša.

Otvorenosť v komunikácii

Ak ste vstúpili do manželstva a váš partner sa uspokojil s predstavou, že už ste svoji, viac o priazeň druhého netreba bojovať, stíšenia, meditácie a veci s tým súvisiace sa odkladajú do neproduktívneho veku staroby, jemne mu naznačte, že to tak necítite. Hovorte s ním o tom, čo by ste chceli na duchovnej ceste spolu prežívať, čo očakávate od neho, čo vás trápi, čím žijete, čo vás dokáže nadchnúť. Spiritualita oboch partnerov by mala mať spoločný cieľ. Ak partneri majú rozličné predstavy o svojej duchovnej a životnej ceste, nedokážu sa zjednotiť. Budú ťahať na opačné strany ako splašené kone a nikdy medzi nimi nevznikne harmónia ani duchovný súlad.

Modlitba

Modlitba je dôležitým prvkom spoločnej cesty životom. Nemusí byť odnikiaľ opísaná, veľkú cenu má modlitba vlastná, vytvorená vnútornými pocitmi a túžbami. Zvlášť dôležitými momentmi pre modlitbu sú rána, večery a chvíľky pred jedlom. Pokiaľ sú už v rodine aj deti, spoločné modlitby pre ne mnoho znamenajú. Stávajú sa akýmisi pevnými rituálmi a záchytnými bodmi. Modlitba prijme každého člena rodiny na chvíľu sa zastaviť a stíšiť.

Pôsty a odriekanie

Nejedná sa len o vlastnosť dokázať si odoprieť piatkový rezeň, ale o kvalitu vedieť si odopierať veci, ktoré partnerovi alebo deťom prekážajú, či im dokonca ubližujú. Sú kresťanské rodiny, v ktorých nie je samozrejmosťou, že sa nemá fajčiť tam, kde sa ohrozuje zdravie svojich blízkych, alebo kde striedma konzumácia alkoholu býva často prekračovaná. Kde sa nadraďujú egoistické ciele, kariéra a ambície nad dobro rodiny. Kde sa narúša spoločná harmónia nadbytočným pesimizmom a zatrpknutosťou (zvlášť deti sú na to citlivé). Pôst a odriekanie znamená aj schopnosť vedieť vnášať do rodinného krbu svetlo a radosť. Byť istotou v rozbúrenom oceáne sveta. Dokázať sa uskromniť a svoju nenáročnosť vedieť bez nátlaku preniesť aj na ostatných členov rodiny. Bez cvičenia svojej vôle v odriekaní a morálnom pôste to nejde.

Prúdenie dní

Rok nám poskytuje mnoho sviatkov a významných dní, ktoré nútia k zastaveniu, prehodnocovaniu spôsobu života a k bilancii. Veľkonočné obdobie má v sebe iné znamenia ako adventný čas. Spoločný vzťah nesmierne obohacuje, ak sú manželia vnímaví na toto prúdenie času a dokážu ho bdelo využívať v prospech svojho duchovného rastu.

Pri deťoch je prínosom, keď kresťanské sviatky dokážeme spájať s premenami v prírode. Na jar pozorujeme, ako sa prebúdza život rovnako ako Kristove telo vstalo z mŕtvych, na jeseň, keď lístie padá a príroda akoby odumiera, slávime pamiatku zosnulých. Stvorenie je Božie dielo, Božia záhrada, bolo mnoho svätcov, ktorí komunikovali s prírodou a mali s ňou živý vzťah. Nebojme sa ani my do tejto komunikácie vstúpiť. Za všetkým viditeľným nachádzajme neviditeľnú ruku Boha Stvoriteľa. Deti milujú objímať stromy, privoniavať kvetinám, pohládzať kamene, brodiť sa šuchotajúcim lístím. Nebráňme im v tom, naopak, vstupujme aj my do tohto čarovného dialógu.

Bútľavá vŕba

Dôležitým prvkom v duchovnej rodine je kňaz, ktorý dokáže byť nápomocný pri krízach a pri riešení neľahkých situácií. Z toho vyplýva, že okrem funkcie pastiera v chráme má aj funkciu rodinného priateľa, na ktorého je možné sa spoľahnúť a ktorému členovia rodiny dôverujú. Ak kňaz tieto predpoklady nemá, môže byť bútľavou vŕbou aj iná osoba, napr. priateľ zo spoločenstva, či niekto iný. Bútľavá vŕba dokáže vypočuť, pochopiť, vie vniesť iný pohľad na vec a tým aj odľahčiť problém. Chybou partnerov mnohokrát býva, že sú do sporu či problému tak zaangažovaní, až sa im strácajú riešenia. Vtedy je prospešný zásah tretej osoby.

Meditácia a rozjímanie

Manželia môžu rozvíjať spoločné meditácie aj duchovné hĺbania. Ako pomôcka a zdroj inšpirácie v tomto smere poslúži kvalitná literatúra, ale netreba sa báť zapojiť do hry vlastnú tvorivosť a fantáziu.

Ak človek plní všetky povinnosti, ktoré si dnes zabezpečenie rodiny vyžaduje, nemá čas nazvyš. Ale každý z nás potrebuje byť občas aj sám, potrebuje mať svoj intímny priestor, do ktorého mu druhí nezasahujú. Nejde o separáciu, ale o nárok na intímne chvíľky s Bohom. Je dôležité, aby to vedeli partneri rešpektovať. V takých chvíľach si vytvárame priestor aj pre meditáciu, hlbinný osobný rozhovor s Bohom, či mystické prežívanie.

Zdroj: dovala