Magazín magických receptov pre váš úspech

Keď som bol malý chlapec, tak sme mali malého pudlika, sučku. Volala sa Dzana. Bolo to moje úplné prvé zvieratko. Mal som ju veľmi rad. Keď som s ňou chodil von tak veľmi neposlúchala, robila si čo chcela. Raz, keď som s ňou bol takto vonku, vybehla na cestu a zrazilo ju auto. Bežal som s ňou na veterinu, ale už ju nezachránili. Moja mama kúpila ďalšieho psíka, tiež sučku, nemeckého ovčiaka ASTU. Raz, keď tak išla mama s Astru von, zostal som sám doma. Mali sme dvojizbový byt. Išiel som z jednej izby do druhej, do kuchyne nabrať si vodu. Keď som prechádzal cez obývačku, tak zbadal som DZANU. Zostal som ako zmeravený, pozrel som sa na ňu a len ticho povedal jej meno. Ona sa pozrela na mňa, vzdychla a pred ocami sa mi rozplynula.

S mojim nemeckým ovčiakom som chodil na prechádzky a učil ju aj stopu. Chodil som do jedného sadu, neďaleko od náš, kde sme bývali. Ten sad vyzeral takto, veľká lúka, strmý kopec a na konci tej luky začínal les. Ja som s Astou podvečer išiel až pod ten les. Na začiatku toho lesa bol plot, pevný, ktorý by ste tam nikdy inokedy nenašli, ten plot sa tam nabral z ničoho nič. Za nim som videl skupinu mladých ako si opekajú, vyhrávajú a zabávajú sa. Naraz všetko stíchlo a bola úplná tma.  Rozplynuli sa. Na druhy deň som ani ten plot tam už nenašiel ani žiadne ohnisko, ani predtým tam žiaden plot nebol, no zvláštne na tom bolo aj to, že som tam nenašiel ani len stopu po nejakom plote.

Keď mi zomrel dedko, každý z rodiny vravel, že sa s nim môj dedko bol rozlúčiť, jeden že ho videl, ako tieň, ďalšiemu spadol obraz ,každému z rodiny sa niečo prihodilo, len mne vôbec nič. Asi o mesiac však po dedkovej smrti sa prišiel rozlúčiť aj so mnou, s manželkou spime na manželskej posteli, ja som raz ráno otvoril oči a miesto mojej manželky som videl dedka ako vedľa mňa leží a pozerá sa na mňa, zostal som ako zmeravený, neviem prečo, ale nič som nevnímal, mal som v sebe akýsi klu. Dedko sa na mňa pozeral asi 10 minúť a potom sa mi pred ocami rozplynul, až keď sa rozplynul, tak som pochopil, čo sa vlastne stalo. Jedna vec je však dobra, človek sa normálne boji ducha, lenže pred tým, ako sa vám ma niekto zjaviť, vnesie do váš nepochopiteľný klu, že sa nebojíte .

Aj dedko mi rozprával svoje zážitky s duchmi. Keď bol mladý, mal jednu frajerku. Chodil za ňou domov, a tam, kde bývala ona s rodičmi - tak na tom poschodí, susedia vyvolávali duchov. Manžel tej susedy sa obesil. Raz, keď dedko išiel ku tej svojej frajerke videl sa vonku prechádzať toho obeseného, ešte aj mama tej dedkovej frajerky pozerala z okna a ukazovala, čí vidí dedko tiež toho obeseného suseda. Keď dedko vošiel do brány, ten obesený sused už stál na tom poschodí pri dverách, kde býval.

Kamaráť mi takisto rozprával, čo sa mu stalo, prišiel domov večer, osprchoval sa, najedol sa, pozrel niečo v tele a ľahol si spať, doma boli aj jeho deti a manželka. Večer si ľahol do postele a ráno sa zobudil v lese na zemi. Ženu mal hore, nevidela, že by odišiel, nechápal, čo sa stalo, ešte že ma silnú náturu ten kamaráť, lebo zaspať v noci v posteli a zobudiť sa ráno uprostred lesa, to by dalo každému zabrať.

Zdroj: kaitan