Magazín magických receptov pre váš úspech

Som muž, napriek tomu rád čítam články a príbehy o osudoch, trápeniach či radostiach ľudí. Preto chcem tiež prispieť svojím životným príbehom, ktorý bude možno pre starších ľudí motiváciou na väčšiu opatrnosť pri výbere životného partnera.

Dedko, kam si mi schoval zuby?Mám 83 rokov a s mojou prvou manželkou sme žili veľmi pekne a šťastne, vychovali sme tri dcéry, ktoré sa vydali a zostali žiť na Morave. Každej sme pomohli postaviť si rodinný dom. Keďže som vedel veľa vecí okolo stavby, s manželkou sme sa rozhodli postaviť si nový, modernejší domček. Tešili sme sa naň, pekne sme si ho zariadili, ale, žiaľ, moja manželka si ho nestihla užiť, pretože náhle zomrela. Ostal som sám a už vtedy som mal zdravotné problémy s kĺbmi a kolenami. Dcérky sa snažili navštevovať ma čo najčastejšie, ale z Moravy to mali ďaleko a ja som postupne potreboval už dennodennú pomoc pri vstávaní z postele aj pri chôdzi po schodoch a podobne.

Jeden kamarát mi navrhol, aby som sa zoznámil s jeho sestrou, ktorá je tiež vdova a má to doma takisto ťažké. Ja som ju z videnia poznal, takže mi nebola úplne cudzia. Začali sme sa stretávať a zakrátko sme sa rozhodli vziať. Začiatky boli ťažšie, ale postupne sme si zvykli jeden na druhého, dá sa povedať, že naše manželstvo bolo celkom dobré. Moja druhá manželka sa o mňa najskôr vzorne starala, robili sme spoločne všetky práce okolo domu, každý čo vedel a vládal. Nespokojní boli len jej synovia, pretože boli zvyknutí, že mama im robila slúžku a teraz im to chýbalo. Manželka mi naznačovala, že aj teraz, keď už s nimi nebýva, finančne ich bude naďalej podporovať. Uzavreli sme dohodu, že po mojej smrti zdedí polovicu domu, ostatné zostane mojim dcéram. Ona súhlasila, no po čase mi čoraz častejšie začala hovoriť, že jeden syn potrebuje peniaze na toto, druhý zase na iné. Dal som jej nejaké peniaze, čo som mal ušetrené, neskôr si zobrala aj to, čo sme získali predajom hydiny, a všetko dala svojim synom, lebo to vraj potrebujú. Z ďalších peňazí, čo sme mali ešte v rezerve, akože požičala synovi, no on ich nikdy nevrátil.

Teraz žijem sám, chodím o barlách a každý deň sa trápim, ako som jej mohol tak dôverovať. Mrzí ma to aj kvôli mojim dcéram, ktorým som vďaka jej chamtivosti tak málo pomohol. Mám však šťastie, pretože sú po mne a na šťastnej rodine im záleží viac ako na peniazoch.

Zdroj: carli51