Magazín magických receptov pre váš úspech

Pred necelými osemsto rokmi sa v benediktínskom kláštore objavuje zvláštny rukopis. Podľa legendy nie je dielom človeka, ale samotného diabla. Jednotlivé verzie sa líšia, ale smerovanie príbehu je vždy rovnaké. Akýsi mních sa dopustil ťažkého hriechu a mal byt za to zamurovaný zaživa. Aby sa vyhol trestu, navrhol opátovi, že za jedinú noc vytvorí knihu, akú svet ešte nevidel.Obrovský rukopis, do ktorého okrem iných diel opíše i celé Písmo. Predstavený pokánie prijal. Sľúbil odsúdencovi milosť, ak sa mu do rána podarí skončiť prácu, a nechal mu do cely priniesť všetko potrebné. Mních bol zručný pisár, ale hneď poznal, že precenil svoje sily. Nebesia nemohol prosiť o milosť, spolu veriaci ho predsa poslali na smrť, a tak sa obrátil k peklu. Diabol ako je známe nikdy nespí. Dostavil sa ihneď a dielo dokonal. Za odmenu požadoval tradičný úpis na dušu. A ešte maličkosť. Chcel, aby ho mních do knihy namaľoval.

Názory odborníkov sa zhodujú. Diablova biblia nemá obdobu. Kódex gigas je najväčšia rukopisná kniha sveta. Je skoro meter vysoká a cez pol metra široká. Má 312 pergamenových fólií, to znamená 624 strán. Váha presahuje 75 kilogramov. Unikátne sú nie len rozmery, ale najmä neobyčajne bohatý obsah. Je to vlastne celá knižnica v jednom zväzku. Súbor stredovekej múdrosti zahŕňa náboženské, historické, filozofické a prírodovedné texty. Už samotný výber a usporiadanie naznačujú určitý zámer. Starý a Nový zákon nie sú radené po sebe, ako by sme očakávali. Všetko ako by bolo podriadené plánu, ktorého zmysel sa nám nedarí odhaliť. Nejasné však ostává, prečo taká obrovská kniha vznikla. Listovať veľkými často tuhými koženými stránkami nie je ľahké. Čítanie horných riadkov vyžaduje hlboký predklon. S knihou sa ťažko manipuluje. Prenášať ju musia dvaja muži. Na predčítavanie mníchom, ktoré bývalo v kláštoroch zvykom, sa určite nehodila.

K čomu teda slúžila? Mal to byť veľkolepý hold múdrosti a vzdelanosti? Svojbytný dôkaz neobyčajných schopností pisára? Čo ho ale viedlo k tomu, aby svoje meno zatajil? Alebo je taká ohromná z čisto praktických dôvodov? Nemala jej mohutnosť a pevnosť byť zárukou, že prečká nepoškodená dlhý čas? Ak áno, prečo? Aby navždy zostali uchované vtedajšie vedomosti ľudstva? Alebo mala pretrvať na veky z iného dôvodu? Nie je v nej ukryté posolstvo pre budúcnosť? Proroctvo určené tomu, kto porozumie?
 
O autorovi tohto jedinečného diela neexistuje žiadny doklad. Grafológovia priznávajú, že písmo je výnimočne vyrovnané a pozoruhodne rovnaké, ako by jeho pisateľ nikdy nebol hladný a unavený, nesužovalo ho teplo či chlad, neprejavovala sa na ňom choroba alebo staroba. I keď je to prakticky nemožné (prepísanie tak rozsiahleho textu by vyžadovalo minimálne 20 rokov), zdá sa, že celý spis vznikol vo veľmi krátkom časovom limite, ako by bol stvorený v jednom vrcholnom okamžiku, jednej tajuplnej noci.

Je diablova biblia dielom majstra mágie? Podivné náznaky a záhadné symboly, ktoré tomu nasvedčujú, sú zdanlivo náhodne roztrúsené na jednotlivých stránkach, a stále viac nás vťahujú to temného labyrintu údivu a zmätku. Medzi textami sú zaradené aj zaklínacie formule proti chorobám a rôznym ďalším problémom. zariekanie proti diablovi by sme ale hľadali márne.

Samotné umiestnenie zaklínacích formúl je viac než výrečné. Začínajú na zadnej strane listu s namaľovanou postavou diabla a nájdeme ich aj na nasledujúcej strane. Ďalšie tri strany zostali prázdne. Nachádzajú sa na nich síce hnedé stĺpce, ale text chýba. Tvrdí sa, že mníchom – zariekavačom došiel dych. Naozaj? Mrhali by takto pergamenom? Chceli ďalšie zariekavadlá dopísať neskôr? Alebo tam tajné magické formule sú zaznamenané, ale my ich nevidíme? Čo by sme asi videli, keby sme pergamen zľahka nahriali alebo potreli patričným chemickým roztokom? Nie sú tieto nepochopiteľne prázdne strany popísané neviditeľným atramentom, farbou, ktorú za normálnych podmienok nemožno rozpoznať?

Diablov tieň vrhajú aj početné ďalšie, na prvý pohľad nenápadné a občas i dobre ukryté znaky a symboly. Ako by ich ktosi zámerne roztrúsil po celej knihe pre toho, kto rozumie. Do niekoľkých z mnohých iniciál so špirálovitým motívom je v tesnaná vychrtlá postava démonického zvieraťa pripomínajúceho psa či vlka. Do takého monštra býva vtelený satan v hollywoodskych hororoch. Inde sa plazí netvor s desivou tlamou a krátkymi prednými končatinami. Jeho telo ale nemá nohy, ukončuje ho dlhý hadí chvost. Čo tím autor zamýšľal, sa dá len dohadovať. Bol tento detail prehliadnutý, alebo nikoho z bádateľov neudivuje, že týmito netvormi sa len hemží celostránková iniciála L, ktorou začína Nový zákon? Prečo práve tak je vyzdobené prvé písmeno listiny o rode Ježiša Krista?

Drevené dosky, do ktorých je kniha zviazaná, sú potiahnuté belavou kožou. Na ozdobnom kovaní v rohoch vidíme dvoch grifov. Levie telo s krídlami, hlava má orlí zobák. Grif sa objavuje v mnohých starovekých kultúrach. V ranom kresťanstve bol symbolom znovuzrodenia, neskôr ale bol zavrhnutý a predstavovaný ako satanov služobník zvádzajúci na zlé cesty ľudské duše. V jednej starej povesti diabol zapriaha dvojicu grifov do káry pri svojich cestách zo zeme do pekla. Ak je Diablova biblia skutočne plodom mágie, kto vykonal potrebný rituál? Nevieme o nikom, kto by u nás niečo také dokázal na začiatku 13. storočia. Na dobu alchymistov a veľkých zasvätencov zem Koruny českej ešte iba čakali. Uniklo pozornosti historikov nejaké prísne tajné bratstvo či osamelý, ale výnimočný, mág, alebo ide o dielo niekoho zvonku?

Scot bol autorom radu vedeckých i magických spisov. Spísal aj knihu zaklínadiel k privolaniu pekelnej moci. S pomocou diabla bol vraj schopný vykonávať veci nevídané. Scotov osud prekypoval tajomnými udalosťami doslova až do poslednej chvíle. Zomrel pri modlitbe v chrámu , kde sa na neho zrútila časť muriva. Potrestali ho tak samotné nebesia za to, že ako dvojitý agent chcel mať prospech z oboch znepriatelených strán? Stalo sa to v roku 1236 na dvore cisára Friedricha II. Nikoho asi neprekvapí, že podľa inej verzie k tragédii došlo v Škótsku, a ďalšia zas tvrdí, že v tej dobe Scot nezomrel vôbec. Nešťastie údajne len predstieral, aby sa mohol ukryť na neznámom mieste.

Mohol sa náš Veľký Pisár stretnúť s Michaelom Scotom, stať sa jeho učeníkom a ovládnuť taje najvyššej mágie? Túto možnosť nemožno celkom vylúčiť. Scot pobýval na sicílskom dvore Friedricha II. a často cisára sprevádzal i na jeho cestách po Európe. V roku 1212 sa Friedrich II. zastavil v Basilej. Na sklonku septembra tam Přemyslovi Otakarovi I. vystavil Zlatu bulu sicílsku. Přemysl Otakar I. isto prišiel s početnou družinou veľmožov, rytierov a duchovných. Patril k nim i benediktínsky mních, ktorý potom žil v podlažickom kláštore? Zišiel z cesty viery práve v Basileji ovplyvnený fascinujúcim učením Michaela Scota? Zmenil tam svoj osud a rozhodol sa stať adeptom? Pokúsil sa naplniť zakázané túžby? Chcel vziať nebo útokom? Existuje aspoň jedna jediná konkrétna stopa, že veľký čarodej Scot mal v Čechách následníka alebo dokonca u nás sám pobudol?

V Univerzitnej knižnici Johna Rylandsa v Manchestery je pod katalógovým číslom MS 105 zaradený tajomný rukopis. Prvých 16 strán vyplňuje neznáme písmo pripomínajúce arabčinu. Obsah ilustrujú záhadné náčrtky. Ďalšie strany tvorí latinský text písaný gotickým typom písma. Nájdeme tu mená duchov, démonov a diablov. Nasledujú inštrukcie týkajúce sa magického kruhu, čarovnej paličky, mitry, habitu, počtu pomocníkov, miesta, času i potrebnej chladnokrvnosti a odvahy. Rukopis je registrovaný pod názvom Magická kniha Michaela Scota. Na jej titulnej strane je latinsky uvedené meno autora a miesto a dátum dokončenia rukopisu: Michael Scot, Praha v Čechách, 12. február 1261. V tej dobe však Scot už údajne nežil. Potvrdzuje sa podozrenie, že svoju smrť len predstieral? Našiel nové útočište v Čechách, alebo je tato magická kniha dielom jeho českého učeníka?

 

< Dozadu		Dopredu >